Pridané Recenzia: Divinity: Original Sin

Ešte donedávna boli niektoré herné žánre zásadne doménou osobných počítačov. Tieto časy sú už ale dávno preč a konzolové verzie dostávajú aj hry, o ktorých by si to len málokto pomyslel. Veď koho by pre pár rokmi napadlo, že si niekedy na PS platforme zahráme napríklad sériu Crysis. Rovnako je to aj v prípade Divinity: Original Sin. Veľká a pomerne úspešná "PC exkluzivita" sa dostala aj na PS4 a to dokonca vo vylepšenej Enhanced edícií, pričom hneď v úvode prezradím, že ide o unikátny projekt, aký ste na PS4 doteraz nemali možnosť otestovať.

Divinity: Original Sin je hra na hrdinov zo starej školy. Technicky patrí do série "Divinity" hier, ktorá odštartovala v roku 2002 titulom Divine Divinity a ktorá dostala niekoľko pokračovaní (napríklad Beyond Divinity, konzolový Divinity 2 Ego Draconis atď.), no celkovo ide o menej úspešnú a hlavne menej známu RPG značku. Z toho dôvodu jej budúcnosť nevyzerala ružovo a ohlásené pokračovanie, respektíve prequel, respektíve reštart (Original Sin) potreboval finančnú pomoc samotných fanúšikov prostredníctvom Kickstarteru. Výsledný produkt zaujal hernými prvkami, rozlohou a "oldschoolovosťou", no kritizovaná bola hlavne drsná a nevyvážená obtiažnosť, ako aj množstvo bugov a technických chýb. Tieto nedostatky mala odstrániť vylepšená Enhanced edícia, pričom práve tá sa nedávno dostala aj na PS4.



Pravdepodobne ste si už prezreli priložené obrázky a možno ste si pri pohľade na ne tiež pomysleli, že ide o ďalšiu akčnú RPG sekačku v štýle Diablo 3. Použitý izometrický pohľad by naozaj mohol k tejto teórií navádzať, no pravda je úplne inde. So spomínaným pekelníkom nemá Original Sin absolútne nič spoločné a skutočne ide o plnohodnotné RPG v štýle dávno zabudnutých legiend (napríklad Baldur´s Gate či Icewind Dale). Skôr narodeným fanúšikom RPG žánru sa pri vyslovení týchto názvov istotne rozžiaria oči a možno už aj utekajú pre svoju kópiu Divinity: Original Sin, no mladší hráči budú zrejme len nechápavo pozerať a snažiť sa túto hru k niečomu prirovnať. Lenže to sa skrátka nedá. Original Sin naozaj nie je podobné ničomu, čo je na PS4 k dispozícií. Najlepšiu predstavu o hre získate v prípade, že skombinujete prvky Zaklínača a Dragon Age, pričom do výsledku zakomponujete veľký dôraz na taktiku a strategické myslenie.



Od ostatných dnešných RPG hier sa Original Sin líši už tvorbou postavy. Zatiaľ čo inde si vytvoríte svojho hrdinu, tu je potrebné vybrať si hneď dva charaktery. Kozmetické úpravy (farba vlasov, typ postavy,...) zrejme nikoho neprekvapia, no široká ponuka rôznych povolaní a tried postáv už pravdepodobne áno. Obľúbená trojica - bojovník, mág a lovec už dávno vyšla z módy. Celkovo je na výber až z jedenástich rôznych tried a okrem tých tradičných (ktoré jednoducho nemôžu chýbať) tu nájdete aj zopár experimentálnych, respektíve nevšedných (Cleric, Battlemage, Enchanter, či napríklad Wayfarer, čo je niečo ako hraničiar). Vami vytvorená dvojica nie je len náhodná parta dobrodruhov, ale členovia špeciálnej skupiny známej ako Source Hunters. Vec sa má tak, že vo svete existuje temná sila, pomenovaná ako Source. Ide vlastne o druh temnej mágie, ktorú sa snažia zastaviť rôzni lovci. Kdekoľvek sa teda zjavilo zlo, kdekoľvek trpeli nevinní, vždy sa tam objavil nie Herkules, ale Source Hunter. Ako som už povedal, vaša počiatočná dvojčlenná partia patrí medzi týchto lovcov, pričom sa vydávate do prístavného mestečka Cyseal, aby ste tu vyšetrili záhadnú vraždu miestneho kancelára. To je v podstate úvod hry a vlastne som takto hneď naznačil príbeh hry. Zo začiatku nejde o tradičný fantasy príbeh epických rozmerov, ale skôr o komornejšiu detektívku. Za krátko ale zistíte, že mesto neustále ohrozuje invázia orkov, v okolí sa začínajú objavovať nemŕtvi a tajomný kult má plány na zničenie celého sveta. Príbeh časom naberie na veľkoleposti, no rozhodne sa nedá označiť za prelomový, či originálny. Výnimočnosť hry ale spočíva v jeho rozprávaní a prepracovanosti. A prepracované sú aj ďalšie oblasti, ktoré s príbehom súvisia, ako napríklad jednotlivé úlohy (questy), ale aj rozhovory s NPC postavami a v neposlednom rade tiež rôzne informácie, ktoré sa dozvedáte z kníh a podobne.



Pohodené denníky a zápisky, z ktorých sa dozvedáte informácie o danom svete nájdete prakticky v každej druhej hre. No v Original Sin sú spracované do posledného detailu. Stačí napríklad zájsť do knižnice, kde nájdete kopu knižiek, pričom v každej je niekoľko strán! zaujímavého čítania (o histórií, osobách,...). Autori dokonca zašli tak ďaleko, že tu nájdete aj kuchárske knihy s receptami alebo scenáre divadelných predstavení, či knihu vtipov. Rozsah textu je skrátka skoro až neuveriteľný a je porovnateľný s MMO žánrom. Mimochodom, knihu s vtipmi som nespomenul tak úplne náhodou. Súvisela s ňou totiž jedna z vedľajších úloh, čo je ďalšia silná stránka tejto hry stojaca za pozornosť. Jedným z mínusov väčšiny RPG hier sú takzvané "fetch" questy (nájdi a prines konkrétny predmet). Takéto (nazvime ich) triviálne úlohy v Divinity: Original Sin nenájdete. Každý quest je prakticky sériou čiastkových úloh, ktoré sa vám postupne zapisujú do denníka (quest log). Napríklad spomínané vyšetrovanie zahŕňa obhliadku miesta činu, vypočutie podozrivých a hľadanie stôp na usvedčenie páchateľa. Zdanlivo jednoduchý prípad sa ale postupne skomplikuje a úloha sa rozrastie o nájdenie strateného tela (niekto na cintoríne vymenil mŕtvolu za teľacie mäso). A akú úlohu v tom zohráva partia tajomných postáv v čiernych plášťoch, ktorá sa okolo cintorína podozrivo potulovala? Na to už budete musieť prísť vy sami. Najlepšie na tom všetkom je, že nič z toho sa nedeje v animáciách, ale priamo v hre a vy musíte dané úlohy splniť sami. Hra vás pri tom nevedie za ruku, čiže nemáte žiadne indície kam ísť, alebo čo máte spraviť.



Okrem príbehových (povinných) úloh narazíte počas vašej výpravy aj na vedľajšie - nepovinné. Niektoré sa vám zaznamenajú aj bez toho, aby ste o tom vedeli. To si tak napríklad kráčate po móle, kde tu zrazu vidíte horiacu loď. Na to si vaša postava pomyslí, že by možno bolo dobré s tým niečo urobiť. Je teda na vás, či sa pokúsite miestnym ľuďom pomôcť, za čo sa vám neskôr možno odvďačia, alebo budete danú situáciu ignorovať. Ale pozor! Na splnenie úlohy máte len málo času, pretože loď sa skôr či neskôr potopí. Na to som prišiel pomerne nepríjemnou cestou, keď som okolo toho miesta prechádzal znovu a horiaca loď si už odpočívala pod hladinou. Je to niečo, čo som v žiadnej inej (nie len) RPG hre nevidel, pričom to dotvára dojem reálne žijúceho sveta. Veľkým plusom je tiež fakt, že jednotlivé úlohy sa dajú splniť viacerými spôsobmi. Žiaden ale nemáte priamo pred nosom (indikátor na mape či v denníku). Ak vaša postava ovláda elementárnu mágiu, môžete horiacu loď uhasiť vyvolaním dažďa. Nemagickým charakterom na druhú stranu postačí sud s vodou. Tým sa vlastne dostávam k ďalšiemu veľkému plusu tejto hry, o ktorom chcem povedať viac. Je ňou vysoká miera interaktivity s prostredím a súbojový systém.



Ani súbojový systém v Divinity: Original Sin sa totiž nedá jednoznačne prirovnať ku žiadnej inej RPG hre súčasnosti. Zatiaľ čo taký Bloodborne či Skyrim sú akčnejšie orientované, posledný Dragon Age (Inquisition) ponúkal taktický režim, pri ktorom bolo možné "zastaviť" čas a rozdať skupine jednotlivé úkony. Súboje v Original Sin ale prebiehajú na ťahy (turn based). V jednotlivých kolách (ťahoch) má každá postava (t.j. vaša družina, pozostávajúca z maximálne štyroch členov, aj nepriatelia) určitý počet krokov, v rámci ktorých môže vykonať jednotlivé akcie. Medzi akcie patrí pohyb, útok, ale aj kúzlenie. Keď všetky postavy vyčerpajú svoje kroky, ťah (turn) sa končí a začína ďalší. Z toho dôvodu sú súboje pomalšie a trvajú o niečo dlhšie ako je zvykom, no sú oveľa taktickejšie. O výsledku bitky rozhoduje niekoľko faktorov, no okrem vybavenia a úrovne postavy je to predovšetkým správne zvolená stratégia a taktika. Jeden zlý krok môže mať doslova fatálne následky. Na začiatku každého súboja je preto potrebné preskúmať terén a dobre naplánovať každý pohyb/úkon. A k tomu všetkému tiež treba myslieť na prepracovanú fyziku a realistické pôsobenie elementov. Explodujúci barel hodený medzi skupinu nič netušiacich kostlivcov môže spôsobiť, že súboj sa skončí úspechom ešte skôr, než vôbec začne. Má vaša postava slabšiu obranu pred ohňom a život vám znepríjemňuje skupina strelcov so zápalnými šípmi? Stačí si na pomoc privolať dážď a šípy rázom zhasnú. Stojí silný nepriateľ na vode? Kúzelný blesk bude mať ešte silnejší účinok a jeho pôsobenie navyše získa plošný efekt. Takto by som mohol pokračovať ešte dlho, pretože podobných kombinácií je v hre nespočetné množstvo.



Ak by som mal na Divinity: Original Sin vyzdvihnúť len zopár aspektov, rozhodne by som spomenul súbojový systém, kvalitu úloh a prepracovanosť herného sveta. Práve tieto časti patria medzi to najlepšie, čo tento titul ponúka a práve preto som im venoval hlavnú pozornosť. Inak je v podstate "všetko po starom". Zabíjaním potvor a plnením úloh získavate XP, za ktoré zlepšujete vašu družinu, učíte sa nové talenty, schopnosti a útoky. Novú výbavu získavate v truhliciach, alebo nakupujete od obchodníkov a v hre nájdete aj alchýmiu (z nájdených receptov si vyrábate vlastné predmety). Konzolová "Enhanced" edícia je vylepšenou verziu pôvodnej PC verzie, pričom zoznam zmien zaberá niekoľko strán. Podstatné je, že je oproti originálu stabilnejšia (osobne som nenarazil na žiadne výrazné bugy či technické nedostatky) a má kompletne nahovorené dialógy. Zaujímavosťou je tiež prítomnosť lokálnej kooperácie. Na dobrodružnú výpravu sa môžu vydať až dvaja hráči súčasne. V tomto prípade sa partia rovnomerne rozdelí medzi obidvoch hráčov (jednoducho povedané každý hráč dostane pod kontrolu dve postavy). Ako v každej coop hre, aj pri Original Sin platí, že s počtom hráčov rastie zábava. Online režim nie je dostupný, no v tomto prípade je to celkom pochopiteľné. Hráči si totiž svoje kroky počas súbojov musia dopredu dobre naplánovať, čo je predsa len jednoduchšie v prípade, že váš kolega sedí vedľa vás.



Z technického hľadiska je hra v úplnom poriadku a Divinity: Original Sin sa nemusí hanbiť ani za svoju grafickú stránku. Mierne komixovo štylizovaná grafika je plná farieb, čo oceníte hlavne pri prechádzke rôznorodým prostredím. Exteriéry striedajú interiéry, mestské uličky vystrieda zalesnená divočina a vaše kroky povedú až do zasnežených horských oblastí. Vzhľadom na to, že súboje prebiehajú na ťahy, by menšie spomalenia nevadili, no aj na toto si autori dali pozor a s optimalizáciou odviedli veľmi dobrú prácu. Hra beží úplne plynulo za každej okolnosti a to aj pri rozdelenej obrazovke. Pochvalu si zaslúžia aj zvukári, o (kvalitne) nahovorených rozhovoroch už reč bola, o výbornom soundtracku plnom epických skladieb som ešte nehovoril, takže ho spomínam teraz. Ovládanie bolo kompletne prepracované na gamepad a je pomerne intuitívne. Na navigáciu v rôznych obrazovkách (napríklad práca s inventárom) je síce potrebné si chvíľu zvykať, no vzhľadom na komplexnosť celej hry je to pochopiteľné.



Doteraz som len chválil, takže poďme kritizovať. V prvom rade musím upozorniť na pomerne drsnú obtiažnosť celej hry. Na výber je niekoľko úrovní náročnosti, no už na tej druhej (ekvivalent normálnej) ide o poriadnu výzvu. Pritom sa to netýka len súbojov. Ako som už naznačil, hoci je v hre textu habadej, na užitočné informácie je titul skúpy. Na riešenie jednotlivých úloh musíte prísť sami, rovnako aj cestu ďalej je potrebné odhaliť bez toho, aby vám na mape svietil ukazovateľ smeru. Kapitolou samou o sebe sú potom nepredvídateľné súboje, ale aj rozhovory. Zle zvolená odpoveď môže znamenať, že sa ďalej nepohnete. Riešenie? Pozíciu ukladajte doslova na každom kroku. Manuálny Save je tiež niečo, na čo už dnes človek nie je zvyknutý, tak nech sa vám nestane, že vás jedna dobre mierená nepriateľská strela pošle späť o pár hodín. Menšie problémy som mal aj pri manuálnom zameriavaní počas súbojov. Kurzor niekedy "odmietal" zvýrazniť konkrétneho nepriateľa, našťastie je tu aj možnosť automatického zameriavania jednotlivých potvor. Mínusom je tiež absencia českej lokalizácie. Textu je skutočne požehnane a použitá angličtina je dosť náročná. České titulky by rozhodne pomohli nejednému hráčovi. Na záver som si nechal jedno upozornenie. Divinity: Original Sin nie je pre každého a dokonca ani nie pre každého fanúšika RPG žánru. Ide o modernú záležitosť, avšak so staromódnymi hernými mechanizmami vrátane drsnej obtiažnosti. Ak ale patríte k hráčom, ktorí pamätajú éru D&D a svoje postavy vytvárali hodom kociek, Divinity: Original Sin je presne pre vás. Len rátajte s tým, že pri hre strávite stovky hodín čistého času.

​

Klady:
Herný svet
Rozhovory
Questy
Súbojový systém
Vydrží dlho

Zápory:
Naozaj drsná obtiažnosť
Chýba lokalizácia

Verdikt

Divinity: Original Sin je unikátny titul, aký nemá na PS4 obdobu. Ide o plnohodnotné RPG zo starej školy, ktoré ponúka zaujímavý herný svet, výborné questy a prepracovaný súbojový systém. Ak sa chcete vrátiť do čias Baldur´s Gate, máte teraz ideálnu príležitosť. Nič podobné na PS4 momentálne nie je dostupné.

Výsledné hodnotenie: 9 / 10

​

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Comgad.

 

mate pravdu. teraz som si to overil a online coop tam je ospravedlnujem sa za zavadzujucu informaciu, no ja som ozaj pocas hrania online rezim ani len nezaregistroval
kazdopadne palec hore za pozorne citanie